Rodená Púchovčanka Kvetoslava Bobákova (27) nás baví svojim nevšedným nápadom tetovať folklórne motívy a zvečňovať ich na krásnych fotkách. Rodina, tradície a cit pre detail — presne to cítiť z práce a zo života tejto kreatívnej, krásnej žienky a matky, o ktorý sa delí na Instagrame. Rovnaké hodnoty, aké má talianska rodina Marconiovcov, ktorá vyrába UASHMAMA. Práve preto sme Kvetku oslovili na rozhovor.

Ako ste sa dostali k tetovaniu folklórnych motívov?

Fotím od strednej školy (študovala som na strednej umeleckej škole v Trenčíne) a na Vysokej škole výtvarných umení som sa vďaka fotke dostala k tetovaniu. Najprv som sa učila na ľuďoch tetovať      a vznikol z toho prvý semestrálny projekt. O rok neskôr som si konečne našla tému, ktorá ma bavila     a mala naozaj úspech – tetovanie folklórnych vzorov resp. ornamentov na telo dievčat. Mojím konceptom pri tetovaní folklórnych motívov bol fakt, že tak, ako si kedysi ľudia ozdobovali svoje odevy výšivkami, ja zdobím ľudovými ornamentmi ľudskú kožu.

Každá dievka si mohla vybrať vzory z oblasti, odkiaľ pochádza a ja som jej ich vytetovala. Súčasťou projektu boli aj krátke dokumentárne videá, kde mi rozprávali svoje príbehy: prečo sa do projektu zapojili, čo pre ne znamená folklór a aký majú vzťah k svojmu rodisku. Výsledkom nebolo len tetovanie, ale aj video a fotografie dievčat, ktoré mali na sebe kroj zo svojho regiónu a zachytené detaily tetovania.

Aký príbeh Vám najviac rezonoval alebo vás prekvapil?

Istá dievčina mala spojený folklór so svojou prababičkou. Trávila s ňou v detstve veľa času, mala       s ňou veľmi silný vzťah. Preto si dala vytetovať výšivku z kroja, ktorý jej babička nosila. Veľa ľudí, ktorých som tetovala, malo výber tetovania spojený najmä so svojími starými rodičmi a ich pôvodom.

Neskôr ste začali tetovať aj „bežných smrteľníkov” mimo školského projektu a tetovanie folklórnych motívov sa stalo vašou prácou. Ako k tomu prišlo?

Ľuďom sa ten nápad páčil a oslovilo ma pár portálov, aby so mnou urobili o tom rozhovor. Tak sa to dostalo na verejnosť a začali ma kontaktovať rôzni ľudia, že by tiež mali záujem o takéto tetovanie. Poväčšinou to boli ženy, ale neskôr aj muži. Časom sa z toho stala aj moja práca. Tetovala som       vo voľnom čase, na objednávky tak, aby som zároveň stíhala aj študovať. Potom som popri štúdiu otehotnela, ešte som ako tehotná tetovala, ale kvôli zdravotným komplikáciám som prestala. Odvtedy som na materskej, mám dvojročnú dcérku Sáru, ktorá mi robí radosť každý deň.

A na materskej ešte tetujete?

Pár zákaziek som ešte robila aj teraz popri materskej, ale len návrhy (kresby) tak, že sme to konzultovali s klientom cez správy. Vytvorila som rôzne varianty tetovania podľa jeho predstáv a on si to už dal vytetovať niekde v tetovacom štúdiu, ktoré si buď našiel sám alebo som mu odporučila. Tento prístup ma však až tak nebaví a robila som to takto len zriedkavo. Najviac ma na tom celom totiž bavil celý ten proces, keď som spoznala daného človeka, jeho príbeh, prečo sa pre takéto tetovanie rozhodol. Žiadané bolo najmä u folkloristov tanečníkov. Tetovanie pre nich malo naozaj veľký význam a videla som, ako hrdo ho nosia. Veľmi ma napĺňala aj fotografická časť toho celého, zbieranie informácií o krajoch a ich ornamentoch…cítila som, že tak trochu prispievam k zachovaniu nášho kultúrneho dedičstva na Slovensku aspoň takouto formou.

Prečo práve tetovanie a prečo práve folklórne motívy?  

Vášeň pre tetovanie ma pochytila už dávno. Prvé som si dala, keď som mala šestnásť rokov a odvtedy ju mám. Potom postupne pribúdali ďalšie. Keď som tetovať začala ja, vytetovala som aj sebe dve tetovania. Jedno mám však stále nedokončené. 🙂

Folklór je naše kultúrne bohatstvo, ktoré sme zdedili po našich predkoch a mali by sme naň byť hrdí. Slovenské tradičné vzory a ornamenty sú hotovou vedeckou disciplínou a ich štúdium je rozhodne na celý život. Mňa fascinuje najmä ich rôznorodosť. Výtvory ľudových majstrov sú dokladom vyspelosti a zručnosti národa.

Slováci však folklór vytesnili na okraj a skôr je to taká kuriozita, väčšinou kroje nosia len starší ľudia z vidieka…Nie je to škoda?

Myslím si, že v tomto by sme si mali brať trochu príklad z iných vyspelejších krajín na svete. To, ako oni vnímajú svoje folklórne dedičstvo. V mnohých štátoch nosia svoje kroje počas významných sviatkov, aj viackrát do roka a veľmi si to užívajú. Žijem v Martine, kde na tamojšej Jesseniovej lekárskej fakulte študuje množstvo mladých nórskych medikov. A vždy 17. mája, keď sa v Nórsku oslavuje národný deň, po meste chodia v nórskych národných krojoch. Príde mi to veľmi pekné a milé.

V poslednej dobe najmä medzi mladými ľuďmi zažíva folklór obrodenie, a to ma fakt teší. Ako tak pozorujem, používajú ho dosť mladí umelci – či už v módnom alebo grafickom dizajne alebo v maľbe.

Aký máte vzťah k svojej rodnej krajine a kultúrnemu dedičstvu vy?

Som veľmi vďačná, že žijem na Slovensku. Nemyslím si,

že sa tu máme až tak zle, ako tvrdí veľa skeptických Slovákov. Som toho názoru, že tak, ako sa nastavíme a ako si to urobíme tak sa máme. Je to teda aj o našej šikovnosti a snahe. Okrem toho máme naozaj krásnu prírodu všade navôkol, kde môžeme čerpať veľa inšpirácie.

Vediete k tomu aj svoju dcérku Sáru?

Sárka je ešte malá, ale pravidelne chodievame pravideľne do SNM – múzea slovenskej dediny u nás v Martine (skanzen ), kde sa organizujú pre verejnosť krásne ľudové podujatia. Vždy si to s celou rodinou veľmi užijeme. A chceli by sme ju dať od 3 rokov na folklórne tance, lebo na ľudovú hudbu (zatiaľ 😀 ) reaguje veľmi dobre. Rada tancuje. Tak uvidíme:)

Zachovávanie tradícií, rodina na prvom mieste, odovzdávanie kultúrneho dedičstva z pokolenia na pokolenie – to je typické pre Talianov. Práve z Talianska pochádza aj naša UASHMAMA, ktorú založila rodina Marconiovcov.

Príde mi to veľmi pekné. Môj partner žil v minulosti pár rokov v Taliansku a spomínal mi, že pre Talianov je rodina skutočným základom všetkého. A sú veľmi hrdí na svoju minulosť a svoje kultúrne dedičstvo.

To je prípad aj UASHMAMA, ktorá v sebe spája tradíciu, rodinu a pridáva tomu eko šmrnc v podobe prateľného papiera. Ako sa vám to ako milovníčke tradícii a folklóru pozdáva?

Mne sa koncept štýlových, ručne šitých výrobkov z prateľného papiera veľmi páči. Myslím si, že v dnešnej dobe by si mali viaceré firmy, ktoré vyrábajú spotrebiteľský tovar, brať príklad práve z takých firiem ako je UASHMAMA, práve kvôli ich ekologickému podtextu.

Aká bola vaša prvá reakcia, keď ste sa dozvedeli, že ide o prateľný papier?

Úprimne, ostala som veľmi prekvapená! Vďaka krásnemu vzhľadu a dizajnu by to veruže človek na prvý pohľad neodhadol.

A ako vnímate túto značku ako žena?

Dizajn uashmamiek je veľmi nadčasový, minimalistický. Mne sa páčia, ja nie som na žiadne kamienky či trblietky, práve naopak. Pekný tvar tašky, kvalitné spracovanie, jednofarebnosť a dôraz na nejaký zaujímavý detail, to je moje. Nič prezdobené. Takže za mňa výborné.

Krásny a pozoruhodný je aj váš profil na Instagrame @kvetoslavafolkphotography, kde citlivo a nežne zvečňujete svoje každodenné bytie, predovšetkým s dcérkou.

Materstvo som neplánovala, ale prinieslo mi úplne iný pohľad na život a som ten typ človeka, čo verí, že všetko je tak ako má byť a je to pre naše najvyššie dobro. Prijímam veci tak, ako sú a som za ne vďačná. Moje priority sa zmenili, snažím sa malej čo najviac venovať a materskú si vychutnávať, tým pádom práca ide dosť bokom. Už netetujem, uvidíme, čo bude o pár rokov. Stále sa chcem k folklóru vrátiť, ale neviem, čo to bude opäť forma tetovania a fotografovania, alebo iný výtvarný prejav. Aktuálne fotím portréty, prírodu, zachytávam momenty v našom živote, moju dcéru, okamihy, produktové fotenia sem-tam na zákazku. Okrem toho veľmi rada chodím do prírody, bývame v krásnej oblasti Turca, kde máme nablízku hory a lesy.

Ďakujeme pekne za rozhovor 🙂

Vaša